Tichá noc ,svätá noc...

Vyhodnotenie

25. prosince 2009 v 18:25 | Christmas Tree |  Srandy
Takže síce malo byť vyhodnotenie o 4 di skôr nemal som čas. Viete ved škola a tak ale teraz to vynahradím.

Tu sú štatistiky!
Ktorý obrázok je najkrajší?












Takže na 1. mieste sa umiestnil červený stromček s 53,8 %
Na druhom mieste je tučniak a na poslednom je sob!!!




 

Google vám praje príjemné sviatky!!!

25. prosince 2009 v 15:35 | Christmas Tree |  Sviatky

Vianočné SCRABLE

25. prosince 2009 v 11:03 | Christmas Tree |  Srandy
Ak hráte hru SCRABLE počas Vianočných sviatkov môžte vyskúšať vianočné Scrable. Hrá sa to tak isto ale za každé vianočné slovo je 5 bodov navyše.
 


Vianočné zvyky Na SLOVENSKU(špeciál) II.časť

16. prosince 2009 v 14:44 | ZDROJ: Internet |  Vianočné zvyky v európe
Vianočné zvyky a tradície
Pre deti spočíva podstata Vianoc v darčekoch. Veľmi pekne a úprimne sa vyjadrilo jedno dievča z Liptova: "Rodičom sa dávajú praktické darčeky ako oblečenie, či potrebné veci do domácnosti a my mladší dostávame množstvo nepraktických darčekov, ktoré nás vždy veľmi potešia. Samozrejme, aj my dostávame praktické darčeky, ale tie nikdy nespomínam, lebo nie sú vôbec zábavné a ani sa z nich toľko neteším." A ako je to u vás? Čo vie najviac potešiť vás? Mnoho ľudí sa teší na sviatky vo vidine voľna, oddychu a relaxu, no u mnohých ľudí, najmä žien, pri predstave upratovania a pečenia slabne chuť na Vianoce. Niektorí ľudia varia všetko potrebné až v Štedrý deň, pretože chcú, aby bolo jedlo čerstvo pripravené a niektorí to robia všetko v predstihu, pretože sú toho názoru, že Vianoce sú sviatky a musí sa oddychovať. Ktorý prípad je ten váš? A ako je to na Strednom Slovensku?

Stromček a vianočná výzdoba

Dom sa vyzdobuje rôznymi ikebanami z ihličia, aby príjemne voňal, keďže v dnešnej dobe sú stromčeky už väčšinou umelé. Typickou výzdobou obydlia sú tiež zavesené voňavé vetvičky a vence, či rozmiestnené sviece a kahance. Stromček sa vyzdobuje v rôznom čase. Každá rodina je zvyknutá inak, niektorí vo veľkom predstihu, iní deň, či dva pred Štedrým dňom, alebo v Štedrý deň ráno. Vo väčšine prípadov ho zdobia najmä deti. Na výzdobu sa používajú slamené a drevené ozdoby, sušené ovocie (najmä kolieska pomarančov a citrónov), panáčikovia, vata ako sneh, mašle, klasické sklené gule, reťaze, salónky, medovníky a samozrejme svetielka. Niektoré rodiny zvyknú dávať do stromčeka aj kúsok chleba.
Vianočné zvyky a tradície
Chodievate po spievaní?
Počas večere nesmú chýbať peniaze pod obrusom, aby boli všetci bohatí a na stole cesnak, aby boli všetci zdraví. Taktiež sa zvykne prestierať jedno miesto navyše, pre náhodného hosťa alebo pre tuláka. Niekde sa pred oplátkami dodržiava zvyk, že je najstarší muž v rodine musí predniesť príhovor. No inde zvykne pred začiatkom jedla hovoriť matka "Poďte s nami všetci, čo ste za dverami". Na strednom Slovensku sa tiež zvykne "chodiť po spievaní". Domáci a rodina to oceňujú peniazmi, kamaráti a známi odmeňujú spev alkoholom. Okrem toho sa väčšinou všade taktiež zvyknú krájať jabĺčka, aby sa zistilo či bude rodina zdravá.

Čo ponúka Štedrovečerný stôl?

Slávnostnej večeri predchádza príhovor a nasleduje sviatočný prípitok. Niektoré rodiny sa pred večerou spoločne pomodlia a potom je na rade oplátka s medom, prípadne aj s cesnakom. Jedným z obľúbených zvykov, najmä u detí, je krížik na čelo s medom. Stredné Slovensko je najvernejšie kapustnici. Medzi polievky, ktoré sa pripravujú v tejto časti patrí najmä kapustnica s hubami (napr. Liptov), rybacia kapustnica (napr. Žilina) a hríbová polievka (napr. Rimavská Sobota). Vyskytuje sa tu však aj hrachová alebo slivková polievka.

Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a zemiakmi a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Táto kapustnica sa zvykne podávať aj so zemiakovou kašou. Pri Štedrovečernom stole sa vyskytuje aj hríbová mliečna polievka na kyslo, v ktorej je údené koleno a klobása.
Vianočné zvyky a tradície
"Vianočné rezne"
Po polievke nasleduje vyprážaný kapor a rybie filé, alebo tiež kapor na masle a ako príloha je najčastejšie zemiakový majonézový šalát. Čoraz častejšie býva kapor nahrádzaný rybami ako pstruh, či losos. V niektorých prípadoch sa dokonca nejedáva ryba, ale "vianočné" rezne a vianočný majonézový šalát sa nahrádza opekanými zemiakmi. Niekde rodiny pripravujú zapečenú rybu, ktorá je obalená v múke a rybacom korení, a zaliata rozšľahanými vajíčkami. Takto pripravená ryba sa konzumuje s chlebom.

Hus, bryndza a mäsový trojboj

V okolí Martina sa na Štedrovečernom stole vyskytuje tiež pečená hus, alebo kačka so zemiakovým šalátom. Na sviatočnom stole počas večere nesmie chýbať naservírovaný chlieb. Dokonca niektorým rodinám nesmie chýbať na stole naservírovaná bryndza. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rimavskej Soboty sa k slávnostnému stolu pripravuje tiež tzv. "slávnostný trojboj", čo je kombinácia kyslej kapusty, klobásy a mäsaníka. Mäsaník je hurka s bravčovým mäsom a ryžovou kašou. Tento "trojboj" sa zvykne pripravovať deň pred Štedrým dňom.

Často sa pri sviatočnom stole vyskytujú aj opekance s makom. V mnohých rodinách večeru zakončuje sviatočný dezert podľa výberu - pripravujú sa rôzne šľahačkové dezerty, tiramisu, drobné vianočné pečivo či sušené ovocie a oriešky. Keď zazvoní zvonček rodina sa presunie ku stromčeku.
Vianočné zvyky a tradície
Na Orave dobre, na Orave zdravo
V niektorých oravských rodinách sa na štedrovečernú večeru podávajú oplátky s medom, sušené slivky, hrachová polievka, opekance s medom alebo makom, a potom následne kapustnica a kapor so zemiakovým šalátom. Tak ako všade inde sa tu pečú koláče, no i slané pečivo. V minulosti sa pieklo jednoduchšie ako teraz, skôr len z kysnutého cesta. Jedinou odlišnou špecialitou bol pálený cukor posypaný makom.

Staršie generácie v niektorých častiach Oravy dodnes dodržiavajú dlhoročné tradície. Kedysi bolo vianočné stolovanie na Orave spojené s mnohými zvykmi. Ľudia museli pri Štedrovečernej večeri sedieť za stolom bosí a museli mať položenú aspoň jednu nohu na sekere, ktorá bola položená pod stolom. Toto ich malo ochrániť pred chorobou. Ďalšími zvykmi boli napr. zväzovanie nôh stola reťazou, aby rodina držala pokope a sypanie zrna na stôl, aby bola rodina bohatá. V gazdovských dvoroch sa tradovalo na Štedrý deň nakŕmiť statok chlebom s medom a do šechtára (vedra) sa naberal sneh, ktorý mal zaistiť dostatok mlieka. Po večeri dievky vymietli popol z pece a vysypali ho na dvor a následne sa čakalo na prvý brechot psa. Z ktorej strany zabrechal pes, tým sa smerom sa mala dievka vydať.

Vianočné zvyky Na SLOVENSKU(špeciál) I.časť

14. prosince 2009 v 14:45 | ZDROJ: Internet |  Vianočné zvyky v európe

Vianočné zvyky a tradície I. - západné Slovensko


Vianočné stolovanie
Určite ste i vy už mnoho krát počuli vetu: "Keď nedostanem pod stromček ponožky, to ako keby ani Vianoce neboli!". Áno, je to tak, ponožky sú jedným z najuniverzálnejších novodobých vianočných symbolov, ktoré nás spájajú. Znie to absurdne? Priznávam. No pôvodná domnienka, že nejaký región spája rovnaká strava, sa vytratila po prieskume vianočných zvyklostí u ľudí z rozličných kútov našej krajiny. Jednotvárnosť našich slávnostných večerí sa začína i končí pri oplátkach, no dokonca i tie sa konzumujú rôznymi spôsobmi. Počnúc dneškom budete mať možnosť zoznámiť sa s vianočným sviatkovaním ľudí zo západnej, strednej a východnej časti Slovenska.

Adventné vypekanie

Vo všeobecnosti sa v dnešnej dobe v domácnostiach už nepečie toľko ako kedysi. Mnoho rodín kupuje hotové koláče, a to najmä trvanlivé pečivo. Väčšina ľudí si zvykla napiecť iba jeden tradičný vianočný koláč a zvyšné dokúpi. Medovníky sa pečú štandardne v predstihu pár týždňov pred Vianocami, aby stihli zmäknúť a ostatné koláče sa pečú tesne pred Vianocami. Obľúbené sú najmä kysnuté koláče ako bábovka, orechovník, makovník, tvarohové koláče, či medvedie labky, linecké kolieska, kokosky, šuhajdy, orechové úle alebo rôzne plnené zákusky. V mnohých oblastiach je známy makovo-orechový koláč "bejgli", či tiež vianočný koláč "štedrák", ktorý pozostáva z troch vrstiev - z tvarohu, maku a orechov.
Vianočné zvyky a tradície
Kedy zdobíme stromček?
V minulosti nám slúžila živá borovica, či jedlička a na nich vlastnoručne vyrobené ozdoby ako vysušené jabĺčka, ozdobené medovníčky, zafarbené orechy, šišky a cukor zabalený v ozdobnom papieri vyzerajúci ako salónka. V súčasnosti sa viac vyskytuje umelý stromček a umelé ozdoby ako vianočné gule, mašličky, stužky, reťaze a pozlátka. Samozrejme medzi ozdobami nesmú chýbať salónky, kolekcie a svetielka. Na stromčeku sa vyskytujú tiež slamené ozdoby, drevené figúrky, sušené ovocie či medovníčky a jabĺčka. Čas výzdoby je u každého individuálny - buď vo väčšom predstihu alebo pár dní pred Vianocami, prípadne až v Štedrý deň. Pod ozdobeným stromčekom nesmie chýbať betlehem. Stromček najčastejšie a s najväčšou radosťou zdobia deti.

Ešte počas adventu si zdobíme naše domovy živým ihličím, rôznymi ikebanami a adventným vencom, na ktorom sa každú nedeľu zapáli jedna sviečka. Obľúbeným vianočným doplnkom je tiež veniec na dverách, svetelná výzdoba v oknách a na balkóne a niektorí ľudia si zvyknú vyzdobiť aj jeden najkrajší stromček na dvore.
Vianočné zvyky a tradície
Najlepšia večera v roku
V niektorých rodinách spočíva príhovor matky v jednej vete: "Jedzte pomaly, máme čas!", v iných rodinách večeri predchádza úprimná modlitba, či dokonca jeden desiatok ruženca. Ďalší majú vo zvyku zhodnotiť uplynulý rok a zaželať si do toho nastávajúceho všetko dobré. Každopádne vo väčšine rodín sa vianočné hodovanie začína oplátkami. Tradície kážu oplátku, pretože je to vraj duša Ježiša, a červené víno, lebo je to vraj krv Ježiša. Je teda samozrejmé, že pri vianočnom stole nesmie chýbať dobré vínko.

Oplátky sa podávajú s medom, prípadne s cesnakom. Med sa zvykne na oplátku natierať v tvare kríža. V niektorých prípadoch po oplátkach nasleduje konzumácia ovocia, či orieškov spojená s tradičnými zvykmi.
Vianočné zvyky a tradície

Od kapusty, cez šošovicu, po halászlé

Nájsť dve rodiny, ktoré jedia rovnakú polievku, môže byť celkom problematické. Kým u jedných nájdete kapustnicu s hríbmi bez mäsa so smotanou (napr. Ilava), u druhých nájdete šošovicovú polievku (napr. Nové Zámky, Nitra), alebo hŕstkovú kapustnicu z fazule, hrachu a šošovice s hubami a sušenými slivkami (napr. Senec). V okolí Nitry sa okrem šošovicovej polievky vyskytuje tiež rybacia polievka, alebo typické halászlé. V okolí Modry sa pripravuje kyslá smotanová šošovicová polievka, kapustnica so sušenými slivkami a hubami alebo rybacia polievka. V okolí Trnavy sa zvykne pripravovať rybacia a hríbová polievka alebo kapustnica na všemožné spôsoby. Rybacia polievka pri štedrovečernom stole sa vyskytuje taktiež v Bratislave. Naopak v okolí Trenčína sa vyskytuje kapustnica s hríbmi podávaná so zemiakovou kašou, alebo šošovicová kyslá polievka s hríbmi. V okolí Hlohovca a Topoľčian sa okrem kapustnice zvykne tiež pripravovať hrachová polievka na sladko, mliečna hríbová polievka na kyslo alebo mliečna rybacia polievka s mrkvou.

V niektorých oblastiach sa vyskytujú počas večere aj "makové pupáčky", čo sú vlastne drobné opekance obarené horúcim mliekom s cukrom, medom a makom (napr. Topoľčany, Hlohovec, Partizánske).
Vianočné zvyky a tradície
Sú západniari verní rybe?
Ako hlavný chod sa v podáva ryba pripravená na rôzne spôsoby. Za najčastejšie konzumovaný pokrm možno považovať vyprážaného kapra a rybie filé, či kapra na masle. Ryba sa najčastejšie podáva so zemiakovým majonézovým šalátom. Niektorí ľudia robievajú namiesto majonézového šalátu zemiakovo-cibuľový šalát, alebo zemiakovú kašu (napr. Trenčín), či opekané zemiaky (napr. Bratislava).

Omáčky, krupičná kaša, cestoviny..

Neexistuje univerzálny popis pre niektorú oblasť, ktorý by definoval presnú skladbu večere. Takéto vymedzenie neprichádza do úvahy, pretože vianočné stoly v každej rodine sú neskutočne rozmanité. Mnoho krát je to výsledok kombinácie rôznych zvyklostí po svojich rodičoch, či odkukaných zvykov od susedov. Vznikajú tak neskutočné variácie a možnosti, ktoré by človek pri sviatočných stoloch jednotlivých rodín objavil.

Napríklad v okolí Trenčína tvoria večeru oplátky s medom, kapustnica s hubami, hubová omáčka na sladko, vyprážaný kapor alebo filé so zemiakovým šalátom, pupáčky s makom a večeru ukončuje krupicová kaša, ktorej sa však zje len za lyžičku. V okolí Levíc sa po oplátkach podáva špeciálne hustá polievka "halászlé", ktorej základ tvorí mleté rybacie mäso a podáva sa s cestovinami. Hlavné jedlo je pečený pstruh a opekané zemiaky. Počas večere nesmú na stole chýbať napečené koláče a zákusky, v južnej časti sú to predovšetkým tvarohové koláče.
Vianočné zvyky a tradície
Špeciálne zvyklosti
Väčšina z nás dáva pred večerou pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bolo v rodine dosť peňazí. Niekde sa z tohto dôvodu pred večerou ukladá pod stôl kúsok chleba so zapichnutými mincami alebo sa počas večere dávajú peňaženky na stôl. Na stole je počas večere zapálená sviečka, kde horí normálne či "betlehemské" svetlo. Tento plameň je odpálený zo svetla v kostole. Traduje sa tiež, že na koho smeruje plameň sviečky, ten do roka zomrie.

Na začiatku večere sa rozkrajuje jablko, ktoré ak je zdravé, symbolizuje, že rodina bude zdravá. Zvyknú sa tiež hádzať orechy do kútov miestnosti, aby sa zachovala hojnosť v dome. Inde je zas taký zvyk, že každý rozdelí jedno jablko na toľko častí, koľko je ľudí pri stole a následne dá každému jeden kúsok. Keď tak urobia všetci, má každý opäť celé jablko. Rozbíjanie štyroch orechov symbolizuje štyri ročné obdobia - ktorý orech je dobrý, v tom období sa očakáva zdravie.
Vianočné zvyky a tradície
Po večeri sa pod stromček k betlehemu položí tácka, na ktorej sú pod obrúskom peniaze a na ňom je položený med, oplátky, chlieb, cesnak a hrsť pšenice. Niekde sa do druhého dňa zvyknú nechať omrvinky z večere na tanieri, ktoré sú určené "pre chudobných".

Čo nosí Ježiško?

Darčeky objavené pod stromčekom vyplývajú zo želaní jednotlivých členov rodiny. Sú to väčšinou veci potrebné, no samozrejme aj veci pre radosť. Najčastejšími vianočnými darčekmi sú oblečenie, kozmetika, knihy a šperky, či bižutéria. V prípade detí sa dáva darčekov viac a skôr vysnívaných, no všetko pochopiteľne závisí od možností rodiny. Samozrejme, že množstvo hračiek je ovplyvnené aj tým, čo bolo uvedené v liste Ježiškovi a či Ježiško posúdil, že dieťa počas roka poslúchalo.
Vianočné zvyky a tradície
Aké "fintičky" platia na deti?
Darčeky sa dávajú pod stromček pred večerou, počas večere, či po nej. V každej rodine majú rodičia vymyslené niečo iné, čo na deti spoľahlivo zaberie. Niekde sa deti posielajú do druhej izby s odôvodnením, že príde Ježiško a niekde sa idú deti po večeri s mamičkou prejsť do mesta a otecko čaká na Ježiška. Ďalší z úspešných spôsobov je popísaný nasledovne:

"Počas môjho detstva, možno pätnásť rokov dozadu, ešte nebola technika na takej úrovni ako dnes a koledy sa počúvali z platní. Keď počas Štedrej večere dohrala jedna strana platne, odišiel otec do obývačky so zámerom otočiť ju. Každý rok vždy ako tam prišiel, zhodou okolností práve prichádzal Ježiško, ktorý potreboval pomôcť s otvorením balkónových dverí a s darčekmi. Táto istá fintička na nás platila dlhé roky, a aj keď sme jej postupne prestávali veriť, chceli sme, aby to bola pravda - páčilo sa nám to totiž viac, ako skutočnosť, že darčeky kupujú rodičia."

53 ludí

3. prosince 2009 v 16:54 | Christmas Tree
Takže včera môj blog navštívilo 53 ľudí a najoblúbenejší bloger je repcikova takze da vam reklamu:

REPCIKOVA.BLOG.CZ


♥Christmas♥

1. prosince 2009 v 13:34 | Christmas Tree
No takže už len málo dní do Vianoc teda aj málo dní do konca súťaže o najlepší vianočný obrázok takže hlasujte v rubrike Srandy alebo tu v ankete. Vyhodnotenie je 20. Decembra

Sv. Lucia

17. října 2009 v 11:27 | Christmas Tree |  Sviatky
Lucia je svätica umučená v 3. storočí v Syrakúzach. Je patrónkou svetla a uzdraviteľkou chorých očí. Pomáhala kresťanom, ktorí boli v tej dobe prenasledovaní. Nosila im jedlo do podzemných chodieb a pritom si pomáhala sviečkami upevnenými na hlave.
Oslavy na Luciu, 13. decembra, sú v rôznych regiónoch Európy odlišné.
V škandinávskych krajinách sa vo sviatok svätej Lucie organizujú slávnosti na počesť svätice, na ktorých vystupujú dievčatá oblečené do bieleho s korunou sviečok na hlave. Až po gregoriánsku reformu kalendára bol 13. december, teda deň sv. Lucie najkratším dňom.
Vo Švédsku sa dodnes dodržiava rodinná forma oslavy Lucie. Najstaršia dcéra oblečená do bieleho s vencom so štyrmi sviečkami na hlave prináša rodičom raňajky - kávu a zázvorové koláčiky. Ostatné deti ju nasledujú oblečené v bielom. Dievčatá prichádzajú so sviečkou.

Na Slovensku mali zvyky na Luciu inú podobu. U nás Lucia prebrala podobu niektorej démonickej ženskej bytosti. Bola najväčšia bosorka, ktorá ani v ohni nezhorela. Jej deň je teda dňom stríg. Na ochranu slúži hluk - práskanie bičom, hvízdanie. V tento deň nesmela žiadna cudzia žena prísť do hospodárstva, nesmelo sa nič požičať, ani vrátiť. Ženy oblečené do biela, s hlavou prikrytou šatkou a so zamúčenými tvárami chodievali po domoch a ometali steny husím pierkom. Pôvodne bez slova prišli i odišli. Niekde však zariekali domácnosť a priali jej šťastie.
Na Luciu dievčatá často "čarovali" aby sa dozvedeli, kedy a za koho sa vydajú. Dvanástim dňom od Lucie po Štedrý deň sa pripisoval veštecký význam.

Povera: Od Lucie do vianoc, každá noc má svoju moc.

Aj mojej spolužiačky sestra sa volá Lucia. A ak aj ty sa tak voláš tak napíš komentík. Ale možeš napísať aj bez toho že sa voláš Lucia.

Austrália

17. října 2009 v 11:20 | Christmas Tree |  Vianočné zvyky vo svete
Zatiaľ čo na Slovensku stavajú deti snehuliakov, guľujú sa a sánkujú, tie austrálske si užívajú pri vode svoje "letné" prázdniny. Vianočné stromčeky majú Austrálčania obvykle umelé, len tí najzanietenejší si v špecializovaných obchodoch kupujú živé ihličnaté stromčeky. Štedrovečerná hostina sa odohráva najčastejšie formou pikniku pod holým nebom s nevyhnutnými pestrofarebnými nafukovacími balónikmi.
Podávajú sa studené obložené misy, ovocie a pijú sa osviežujúce ovocné šťavy, pivo alebo víno.

Holandsko

17. října 2009 v 11:19 | Christmas Tree |  Vianočné zvyky v európe
V Holandsku sa skôr než Vianoce oslavuje tzv. Sinterklaas. Sinterklaas žije v Španielsku, no tri týždne pred svojimi narodeninami (5. decembra) sa parníkom dopraví do Holandska. Každý rok sa vyplaví v inom prístave; je to veľká udalosť, víta ho množstvo detí, hudba, vysiela to TV... Okrem Sinterklaasa prídu s ním aj jeho pomocníci: Zwarte Pietovia (Čierni Petrovia). Rodičia niekedy strašia deti tým, že keď budú zlé, tak ich Zwarte Piet zoberie so sebou do Španielska, no Zwarte Piet nie je zosobnenie zla, je to skôr pravá ruka Sinterklaasa. Každý Zwate Piet má nejakú úlohu, no predovšetkým sú zdrojom zábavy, pretože sú nešikovní, nahlúpli, netrpezliví a roztržití.
Po príchode Sinterklaasa do Holandska si deti až do 5. decembra môžu dať každý večer topánku ku krbu. Pri krbe preto, lebo Zwarte Piet sa dostane dnu cez krb a preto má aj prívlastok čierny. Aby to nemali deti také jednoduché, musia zaspievať pesničky a nechať v topánke niečo (ako napr. mrkvu alebo jablko) pre Amerika.To je kôň Sinterklaasa. Ráno si nájdu v topánke sladkosť. Všetko to vrcholí 5. decembra, keď večer zazvoní zvonček a pred dverami stoja darčeky. Každý dostane niekoľko darčekov, podobne ako u nás na Vianoce.

Kam dál